Základná škola na Ul. M. R. Štefánika č. 17 v Žiari nad Hronom (v povedomí žiarskej verejnosti známa ako „Dvojka") je veľká pavilónová škola v centre mesta.

Svoju históriu začala písať 1. novembra 1963, kedy bol do užívania odovzdaný jej prvý pavilón. Objekt školy, ktorý dnes pozostáva z 8 budov, bol do prevádzky odovzdávaný len postupne. V septembri 1964 druhý pavilón a kompletná dostavba celého areálu sa uskutočnila v r. 1965 – budova telocvične, školských dielní, školskej jedálne a družiny, vysádzanie zelene. Tretí pavilón školy patril miestnemu gymnáziu.

Ako zaujímavosť možno spomenúť, že v strede areálu vyčnieval zeminou naplnený a ozelenený bazén. Podľa pôvodných plánov tam mala byť fontána. Pedagogický zbor v dobrej snahe (získať pre školu chýbajúcu účelovú stavbu bazénu na žiacky plavecký výcvik) stavbárov „prehovoril“. Jeho krátkodobé uvedenie do prevádzky ukázalo také praktické nevýhody (čerpanie veľkého množstva pitnej vody, nepriazeň počasia, hlučnosť počas prevádzky...), že sa rozhodlo o jeho prebudovanej podobe.

Škola začínala so 16 triedami a jednou večernou, v ktorých bolo spolu 512 žiakov. Počet žiakov z roka na rok rástol a priestory školy postupne nepostačovali. Nepomohlo ani rušenie odborných učební, ani umelé predeľovanie chodieb pre chýbajúce kabinety. A tak k pôvodnému objektu na plochách medzi 3 hlavnými pavilónmi postupne v rokoch 1980 -1986 pribudli dve prístavby (jedna patrila gymnáziu) s odbornými i klasickými učebňami. Napriek tomu až do školského roku 1992/93 sa na I. stupni muselo vyučovať na smeny, to znamená i popoludní.

Škole sa čiastočne uľahčilo v šk. roku 1985/86, kedy sa časť žiakov i učiteľov presídlila do ďalšej novej školy v meste – „štvorky“. Tento v celku optimálny stav netrval dlho. Transformačným procesom pribudol 9. ročník a navyše imidž školy z roka na rok rástol. Záujem rodičov o zápis do 1. ročníka bol stále väčší a škola opäť nemala priestory, aby mohla uspokojiť všetkých záujemcov z radov rodičov. Znovu hrozilo vyučovanie na smeny. A tak v školskom roku 1998/1999 až tri odborné učebne slúžili ako klasické triedy.

1.apríla 2002 sa škola stala samostatným právnym subjektom a 1. júla 2002 zriaďovateľskú funkciu školy prebralo Mesto Žiar nad Hronom. A to v rámci reformy regionálneho školstva začalo racionalizovať sieť základných škôl a školských zariadení v meste a rozhodlo: Uvoľniť priestory gymnázia, ktoré do 30.6.2004 bolo v podnájme školy a presťahovať do nich Základnú školu na Ul. Jána Kollára č. 2 (tzv. „trojku“), ktorá bola Rozhodnutím MsZ k 30.6.2004 zrušená. Došlo k zlúčeniu dvoch ZŠ v meste a tak sa naša škola od 1.7.2004 rozšírila o všetkých žiakov a zamestnancov zrušenej školy. Do časti uvoľnených priestorov bolo presťahované aj ďalšie školské zariadenie v meste – CVČ.

Základné vzdelanie a výchovu poskytla viac ako 4500 žiakom mesta a okolia (Lovča), čo tvorí takmer 1/5 obyvateľstva Žiaru nad Hronom. Najmenej žiakov mala v prvom roku existencie – 512 v 16 triedach. Najviac žiakov mala v šk. roku 1971/72 – 1061 v 33 triedach. Kulminačným rokom bol i rok 1999/2000, kedy mala v 33 triedach 875 žiakov.

Napriek vývojovým a priestorovým problémom mala také výchovno-vzdelávacie výsledky, že treba vzdať hold tým minimálne 250 pedagógom, ktorí sa v jej histórii vystriedali. Väčšina z nich bola zjavne „povolaná“. Aj pri jednotnom systéme výchovy a vzdelávania , aj pri dnešných možnostiach flexibilnosti vzdelávania bolo ich prvoradým záujmom rozvíjať vedomosti a schopnosti žiakov. Dôkazom boli i výsledky žiakov v množstve súťaží, predmetových olympiád, v práci záujmových krúžkov (najmä tanečný, recitačný, estrádny, výtvarný, bábkový, astronomický, šachový, počítačový a množstvo športových) a nepovinných predmetov (napr. zborový spev, športové stredisko v ľahkej atletike , matematicko-fyzikálne a chemicko-fyzikálne praktiká a čo je vzácne, že i napriek nepriazni doby sa tu dlhodobo učili ako nepovinné predmety nemčina aj angličtina).

Najvýraznejšie úspechy škola zaznamenala v predmetoch matematika, fyzika, chémia, prírodopis, keďže v roku 1974/75 boli otvorené i triedy s rozšíreným vyučovaním matematiky a prírodovedných predmetov. Výrazne úspešní v nadokresných súťažiach boli napr. žiaci Igor Böhm, Igor Magula, Šimon Malý, Ján Vonkomer, Tomáš Váňa... Hrdosťou školy boli takí úspešní recitátori ako napr. Elena Žáková, Ján Melich, Marianna Dvončová...

Celoslovenské úspechy mali žiaci aj vo vlastnej literárnej tvorbe (za mnohých aspoň mená: Formánek, Fedorková, Kollárik, Šebestová...). Práce žiakov výtvarne nadaných sa dostali i na výstavy do Austrálie či do Veľkej Británie. Šport sa pýši výraznými úspechmi dievčat -volejbalistiek, v ľahkej atletike P.Krajčoviča, Olajcovej, v cyklistike Kapustu, v stolnom tenise Čopovej... Dosiahnuť vrcholové výkony je síce viditeľné, ale podstatné pre všetkých žiakov školy je to, že dostali možnosť v smere svojho nadania sa rozvíjať. Nespočetné príležitosti mali aj v kultúrnych vystúpeniach, výstavkách, časopisoch alebo v amatérskom filme.

Úlohy a ciele školy vždy rozvíjala vo svojej činnosti jej súčasť - školský klub detí („družina"). Pravidelnosť rytmu školy značne narúšali od r. 1959/60 organizované pobyty žiakov v školách v prírode. ZSNP dodával prácu, ale aj ničil zdravie. ŠvP mali však okrem ozdravovania žiakov aj pozitívum - žiaci mali príležitosť spoznávať a milovať Slovensko, jeho kultúru a históriu. Škola vždy veľmi podporovala také podujatia, ako boli exkurzie a výlety. Vari najvyšší počet bol zaznamenaný v š.r.1986/87 (nezabudnuteľnou organizátorkou bola p. učitel'ka Mikušová). Zaujímavou kapitolou života školy boli kontakty s inými národmi (s českým cez ZŠ vo Svitavách až 20 rokov). Z nich ako veľmi osožné a cenné sú kontakty "s maďarským v Kiskorosi" na menšinovú školu v Maďarsku v Hroboňove (1974-91) a v juhoslovanskom Báčskom Petrovci (1997).

Riadenie takéhoto školského kolosu bolo vždy veľmi náročnou prácou. Spomeňme si na tých, ktorí to dokázali. Z časti Sv. Kríž na novú školu pedagogický zbor previedol riaditeľ p. Ján Schmidtmayer. Po jeho predčasnej  smrti takmer 10 rokov  školu viedla p. Izabela Annerová.    Krátky čas na vedenie školy dostal  p. Július Koleda. P. Jozef Kisler riadil školu 9 rokov. Po ňom bola riaditeľkou p. Mária Kiššimonová. Mgr. Štefan Porubský, Mgr. Marta Mooschová a Mgr. Monika Dobrotová boli riaditeľmi súdobej školy. Súčasnou riaditeľkou školy je Mgr. Ľubica Baranová.